Email servis
Úvodná stránka > Voliť malé strany?

Radoslav Štefančík: Voliť malé strany? Áno čo nie?

Dilema blížiacich sa parlamentných volieb 2006 z pohľadu občana sa dá zhrnúť do jednej vety: Ako zostať politicky aktívnym občanom, nemať zlý pocit z voľby menšieho zla, nedať šancu extrémistom a nepodľahnúť čaru populizmu? Jedným z možných riešení je aj odpoveď na otázku: Voliť malé strany? Áno či nie? V čom spočívajú, podľa môjho názoru, hlavné riziká voľby malých strán?

 

  1. Prepadnutie hlasov

  2. Trieštenie straníckeho spektra s následným vysokým stupňom politickej nestability

  3. Artikulácia záujmov regiónov

  4. Lídri malých strán – neúspech riešia odchodom (SF, OKS, Misia 21, SLNKO, NÁDEJ, Ľavicový blok, HZD)

  5. Pošramotená minulosť (ZRS, ANO, SDĽ)

  6. Schopnosť presadiť len minimum zo svojho volebného programu

  7. Schopnosť sa dohodnúť?

  8. Charakteristiky malých strán

  9. Tabuľka 1 - Výsledky volieb do slovenského parlamentu v roku 1992

  10. Tabuľka 2 - Politické strany pod hranicou zvoliteľnosti (máj 2006)

  11. Vyjadrite svoj názor


1. Prepadnutie hlasov

Nevýhoda voľby malej strany spočíva v potenciálnom prepadnutí veľkého množstva hlasov v prípade, ak sa strane nepodarí prekročiť päťpercentné kvórum potrebné pre vstup do parlamentu. Lídri malých strán reagujú na podobné úvahy presviedčaním o existencii veľkej skupiny ľudí s podobným uvažovaním. Ak by sa všetci nespokojní voliči rozhodli voliť práve ich, strana by sa pohodlne dostala do parlamentu. Netreba však zabúdať na fakt, že malých strán kandidujúcich aj v tohtoročných parlamentných voľbách je vždy niekoľko. Ak by sa hlasy nespokojných voličov prerozdelili medzi všetky malé strany (v tohtoročných voľbách ide o 13 politických strán), päťpercentnú hranicu by nemusela prekročiť žiadna z nich. Prepadnuté hlasy následne posilňujú strany, pre ktoré nie je problém získať dostatočný počet hlasov pre vstup do parlamentu. Vo voľbách 1992 získalo HZDS vďaka veľkému množstvu prepadnutých hlasov takmer polovicu (74 zo 150) mandátov, hoci získalo len 37,3% hlasov (pozri tabuľku 1). V dôsledku podpory malých strán prepadlo v roku 1992 až 23,8% voličských hlasov (v absolútnom vyjadrení 733 511). V nasledujúcich voľbách počet prepadnutých hlasov klesol z 13,0% (372 427) v roku 1994 na 5,8% (194 264) v roku 1998. Pokračujúce štiepenie niektorých politických strán spôsobilo rast prepadnutých hlasov vo voľbách 2002 na 18,2% (522 885).


Tabuľka 1: Výsledky volieb do slovenského parlamentu v roku 1992

 

Strana:

HZDS

SDĽ

KDH

SNS

MKDH

ODÚ

SDSS

DS-ODS

SKDH

MOS

SZS

Hlasy (%):

37,3

14,7

8,9

7,9

7,4

4,0

4,0

3,3

3,1

2,3

2,1

Mandáty:

74

29

18

15

14

0

0

0

0

0

0

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, upravené


2. Trieštenie straníckeho spektra s následným vysokým stupňom politickej nestability Trieštenie straníckeho spektra ovplyvňuje stupeň stability demokracie. V krajinách so stabilne fungujúcou demokraciou sedia v zákonodarných zboroch zástupcovia dvoch alebo troch veľkých a niekoľkých menších strán. Krajiny sú stabilné, pretože na zostavenie vlády postačí koalícia jednej veľkej a jednej alebo dvoch malých strán. Naopak v krajinách s veľkým množstvom rovnako silných parlamentných strán je nevyhnutné vytvorenie vládnej koalície z viacerých straníckych subjektov. Z dôvodu vysokého počtu strán sa len málokedy podarí vytvoriť ideologicky homogénnu vládu. Slovensko je príkladom, kde aj napriek vytvoreniu stredovo-pravicovej vlády dochádzalo pravidelne k vnútrokoaličným sporom s dôsledkom straty väčšiny v parlamente a následne k jej faktickému rozpadu.


3. Artikulácia záujmov regiónov

Politické strany majú v demokratickom štáte niekoľko dôležitých úloh. Jedna z nich je artikulácia záujmov verejnosti. Malé strany sa spravidla vyznačujú malým počtom svojich členov. Nemajú zastúpenie vo všetkých regiónoch, preto nedokážu rovnomerne zohľadňovať záujmy všetkých občanov Slovenska. Dôkazom môže byť neschopnosť zostaviť úplnú 150 člennú kandidátnu listinu.


4. Lídri malých strán – neúspech riešia odchodom (SF, OKS, Misia 21, SLNKO, NÁDEJ, Ľavicový blok, HZD)

Lídri malých strán sú už spravidla verejnosti známi, takže v prípade voľby malých strán občan nevolí zmenu. Ide väčšinou o osoby, ktoré pôsobili vo vysokej politike, boli členmi veľkých strán, ale v dôsledku neschopnosti presadiť vlastné vízie, plány, myšlienky, odišli z materskej politickej strany a svoj problém riešili založením strany novej. Na Slovensku tak nevznikajú strany v dôsledku vnútrostraníckych názorových rozporov, ale skôr v dôsledku nenaplnených osobných ambícii.


5. Pošramotená minulosť (ZRS, ANO, SDĽ)

Medzi malými stranami sú aj subjekty, ktorých stranícki lídri sa spreneverili základnému poslaniu politiky - slúžiť občanovi. Počas aktívneho pôsobenia v politike slúžili iba vlastným záujmom a postupne stratili podporu verejnosti. Napriek tomu aj naďalej nie sú schopní prejsť sebareflexiou.


6. Schopnosť presadiť len minimum zo svojho volebného programu

V prípade, ak by sa malá strana predsa len dostala do parlamentu, má minimálnu šancu presadiť svoj volebný program. V parlamente by sa mohla oprieť len o nízky počet poslancov, musela by byť donútená k najväčším programovým ústupkom.


7. Schopnosť sa dohodnúť??

Malé strany si určite pred voľbami uvedomujú, že ich šanca prekročiť päť percentnú hranicu pre vstup do parlamentu je veľmi malá. Z tohto dôvodu by sa mali sústrediť na hľadanie spojencov už pred voľbami a kandidovať už spoločne (hoci koalícia malých strán pod značkou jednej strany neodporúčame pre jej minimálnu mieru stability). Ak však malé strany nie sú schopné dohodnúť sa pred voľbami, do akej miery budú schopné sa dohodnúť po nich???


8. Charakteristiky malých strán

Čo je pre malé strany najcharakteristickejšie:

  • v prieskumoch verejnej mienky sa dlhodobo pohybujú pod hranicou zvoliteľnosti

  • majú nízky počet voličov

  • v niektorých prípadoch sa nachádzajú na kandidátkach iných strán a po prípadnom vstupe do parlamentu môžu konať nepredvídane (odchod z poslaneckého klubu strany, na chrbte ktorej sa dostali do parlamentu: príklad Slobodného fóra)

Tabuľka 2: Politické strany pod hranicou zvoliteľnosti (máj 2006)

Politické strany pod hranicou zvoliteľnosti:

(údaje v %)

apríl

máj

Komunistická strana Slovenska (KSS)

3,8

3,6

Aliancia nového občana (ANO)

1,9

1,5

Hnutie za demokraciu (HZD)

1,3

1,5

Združenie robotníkov Slovenska (ZRS)

0,2

0,8

Strana demokratickej ľavice (SDĽ)

0,1

0,6

Slovenská ľudová strana (SĽS)

0,1

0,5

Misia 21 - Nová kresťanská demokracia (Misia 21)

0,0

0,3

Občianska konzervatívna strana (OKS)

0,4

0,2

Prosperita Slovenska (PS)

0,1

0,2

Strana občianskej solidarity (S.O.S.)

0,2

0,1

NÁDEJ

0,6

0,0

Agrárna strana vidieka (ASV)

0,1

0,0

Ľavicový blok (ĽB)

0,0

0,0

Slovenská národná koalícia - Slovenská vzájomnosť (SLNKO)

0,0

0,0

 

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky

 

Dokumenty na stiahnutie

Ochrana osobných údajov

© Všetky práva vyhradené. Fórum občanov Slovenska. 2012