Email servis
Úvodná stránka > Programy a projekty > Voľby 2006 > Preferenčným hlasovaním proti partokracii

Preferenčným hlasovaním proti partokracii

Alternatíva ostať politicky aktívnym spočíva vo využití práva upravovať kandidačnú listinu prostredníctvom preferenčného hlasovania. Náš volebný systém neumožňuje voliť len politickú stranu, ale preferenčnou voľbou (pridelením prednostných hlasov) priamo rozhodovať aj o personálnom zložení zákonodarného zboru.

 

 

  1. Úvod
  2. Voliť alebo nevoliť malé strany?
  3. Preferenčné hlasovanie (krúžkovanie)
  4. Výhody preferenčného hlasovania
  5. Riziká preferenčného hlasovania
  6. Ako na to?
  7. Občianske kritériá na uprednostnenie kandidátov
  8. Praktické rady pre voličov
  9. Vyjadrite svoj názor

 

1. Úvod

 

Slovenský parlament sa spomedzi všetkých štátnych inštitúcií dlhodobo „teší“ najmenšej dôvere občanov. V skutočnosti však občania v prieskumoch verejnej mienky nevyjadrujú nedôveru Národnej rade Slovenskej republiky ako orgánu štátnej moci, ale jednotlivým poslancom. Verejnosť pozorne vníma rozpory medzi predvolebnými sľubmi a povolebnou realitou, citlivo reaguje na korupčné aféry poslancov, nepodložený nárast majetku alebo ich prešľapy proti zákonom.

Pred voľbami prejdú niektoré strany malými kozmetickými zmenami, medzi kandidátmi na poslancov sa objavia aj nové tváre, ale základom kandidátky väčšiny strán sú už dlhodobo známi, hoci nedôveryhodní „reprezentanti ľudu“. Občan sa skutočne musí cítiť znechutený, ak na zvoliteľných miestach kandidačnej listiny strany s dobrým programom a blízkou ideovou orientáciou nájde na čelných miestach znova tie isté mená politikov, ktorí sa počas predchádzajúcich štyroch rokov vo funkcii poslanca neosvedčili.

Znechutenie z politiky a politických strán nie je špecifikom výlučne Slovenska. Je však nebezpečným javom, ktorý výrazne podkopáva základné piliere demokratického štátu. Vo voľbách sa môže prejaviť niekoľkými spôsobmi:

a) Občan sa aj napriek znechuteniu z politiky rozhodne voliť politickú stranu ako menšie zlo. Hoci členovia strany v najvyšších volených funkciách zlyhali, z dôvodu občianskej zodpovednosti za politický vývoj v krajine si vyberie tú najlepšiu z najhorších alternatív. V tomto prípade sa občan rozhodne pre program strany aj napriek silnej antipatii k predstaviteľom straníckej elity.

b) Pre demokraciu je nebezpečnejšie, ak občan voľby nielenže odignoruje, ale definitívne sa prestane zaujímať o správu vecí verejných. Občianska apatia je však základným predpokladom na vznik totalitného režimu. Demokracia môže fungovať len v prostredí, kde občania aktívne zasahujú do politického diania. Nezáujem verejnosti o  kontrolu spoločenského diania môžu politici využiť v prospech posilňovania vlastných výhod na úkor občianskych práv a slobôd. Nízka voličská účasť navyše nahráva do karát extrémistickým stranám s neobyčajne disciplinovaným voličským elektorátom.

c) Občan napriek znechuteniu z politiky ostane politicky aktívnym, ale z dôvodu nedôvery k osvedčeným stranám podľahne pôsobivým vyhláseniam populistov. Populisti dokážu pred voľbami nájsť riešenie na každý problém, po voľbách vyzerá situácia väčšinou rovnako, ak nie horšie. Netreba zabúdať ani na minulosť a upozorniť, že populistom uverila nezanedbateľná skupina Nemcov v 30. rokoch, ale aj občania Slovenska v prvej polovici 90. rokov. Víťazstvo populistov v Nemecku naštartovalo jeden z dvoch najhroznejších totalitných režimov XX. storočia. Triumf populistov na Slovensku spôsobil vyradenie krajiny z európskeho integračného procesu.

Ako teda zostať politicky aktívnym občanom, nemať zlý pocit z voľby menšieho zla, nedať šancu extrémistom a nepodľahnúť čaru populizmu?

Vyjadrite svoj názor 

 

 

2. Voliť alebo nevoliť malé strany?

 

Prvá alternatíva ako zostať politicky aktívnym sa ponúka vo voľbe trpasličej strany s nízkymi preferenciami. Nevýhoda tejto alternatívy spočíva v potenciálnom prepadnutí veľkého množstva hlasov v prípade, ak sa strane nepodarí prekročiť päťpercentné kvórum potrebné pre vstup do parlamentu. Lídri malých strán reagujú na podobné úvahy presviedčaním o existencii veľkej skupiny ľudí s podobným uvažovaním. Ak by sa všetci nespokojní voliči rozhodli voliť práve ich, strana by sa pohodlne dostala do parlamentu. Netreba však zabúdať na fakt, že malých strán kandidujúcich aj v tohtoročných parlamentných voľbách je vždy niekoľko. Ak by sa hlasy nespokojných voličov prerozdelili medzi všetky malé strany, päťpercentnú hranicu by nemusela prekročiť žiadna z nich. Prepadnuté hlasy následne posilňujú strany, pre ktoré nie je problém získať dostatočný počet hlasov pre vstup do parlamentu. Vo voľbách 1992  získalo HZDS vďaka veľkému množstvu prepadnutých hlasov takmer polovicu (74 zo 150) mandátov, hoci získalo len 37,3% hlasov (pozri tabuľku 1). V dôsledku podpory malých strán prepadlo v roku 1992 až 23,8% voličských hlasov (v absolútnom vyjadrení 733 511). V nasledujúcich voľbách počet prepadnutých hlasov klesol z 13,0% (372 427) v roku 1994 na 5,8% (194 264) v roku 1998. Pokračujúce štiepenie niektorých politických strán spôsobilo rast prepadnutých hlasov vo voľbách 2002 na 18,2% (522 885).

Trieštenie straníckeho spektra ovplyvňuje stupeň stability demokracie. V krajinách so stabilne fungujúcou demokraciou sedia v zákonodarných zboroch zástupcovia dvoch alebo troch veľkých a niekoľkých menších strán. Krajiny sú stabilné, pretože na zostavenie vlády postačí koalícia jednej veľkej a jednej alebo dvoch malých strán. Naopak v krajinách s veľkým množstvom rovnako silných parlamentných strán je nevyhnutné vytvorenie vládnej koalície z viacerých straníckych subjektov. Z dôvodu vysokého počtu strán sa len málokedy podarí vytvoriť ideologicky homogénnu vládu. Slovensko je príkladom, kde aj napriek vytvoreniu stredovo-pravicovej vlády dochádzalo pravidelne k vnútrokoaličným sporom s dôsledkom straty väčšiny v parlamente a následne k jej faktickému rozpadu.

 

Tabuľka 1: Výsledky volieb do slovenského parlamentu v roku 1992

 

Strana:

HZDS

SDĽ

KDH

SNS

MKDH

ODÚ

SDSS

DS-ODS

SKDH

MOS

SZS

Hlasy (%):

37,3

14,7

8,9

7,9

7,4

4,0

4,0

3,3

3,1

2,3

2,1

Mandáty:

74

29

18

15

14

0

0

0

0

0

0

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, upravené

 

 

3. Preferenčné hlasovanie (krúžkovanie)    

 

Druhá alternatíva ostať politicky aktívnym spočíva vo využití práva upravovať kandidačnú listinu prostredníctvom preferenčného hlasovania. Náš volebný systém neumožňuje voliť len politickú stranu, ale preferenčnou voľbou (pridelením prednostných hlasov) priamo rozhodovať aj o personálnom zložení zákonodarného zboru. Podľa doterajších skúseností najväčšiu šancu dostať sa do parlamentu mali kandidáti na čelných pozíciách kandidátky. O poradí nominantov sa neraz bez ohľadu na záujmy voličov rozhodovalo a stále rozhoduje v straníckych centrálach. Strana tak prakticky sama vyberá, kto ju bude zastupovať v parlamente. Národná rada Slovenskej republiky je však reprezentantom občanov a nie politických strán. Nie vedenie politickej strany, ale občan by mal rozhodnúť o zložení parlamentu. 

Právo upravovať stranícke kandidačné listiny existovalo aj pred štyrmi rokmi. Na postup do parlamentu však musel kandidát získať desať percent z počtu pridelených hlasov politickej strany, za ktorú kandidoval. Vo voľbách 2002 bol týmto spôsobom zvolený do parlamentu len jediný poslanec. Árpád Duka-Zólyomi z SMK získal pred štyrmi rokmi 36 432 hlasov a vyšplhal sa z pôvodne 23. nezvoliteľného miesta na štvrté miesto na kandidátke. Desať percentné kvórum bolo skutočnou fackou demokracii. Vo voľbách 2002 napríklad Kataríne Tóthovej na postup do parlamentu zo 60.miesta na kandidátke nestačilo 22 046 prednostných hlasov, hoci sa jej kolega J. Brhel stal poslancom len s 1 392 prednostnými hlasmi. 

Na konci tohtoročnej jari môžu občania konečne urobiť škrt cez rozpočet nejednému kandidátovi umiestnenému na čelných pozíciách kandidátky a do parlamentu zvoliť ľudí z nižších pozícií tešiacich sa väčšej dôvere. Novelizáciou volebného zákona sa hranica potrebná na „prekrúžkovanie“ posunula z desiatich na tri percentá získané politickou stranou. Tabuľka 2 názorne ukazuje, koľko preferenčných hlasov musí získať kandidát na získanie zvoliteľného miesta na kandidátke. Vo parlamentných voľbách 2006 bude môcť 4 260 000 voličov využiť právo voliť. Preferencie strán v tabuľke boli určené podľa zverejnených výsledkov výskumu verejnej mienky agentúry DICIO, ktorý uskutočnila na vzorke 1046 respondentov od 18. apríla do 2. mája. Podľa agentúry by v apríli k voličským urnám pristúpilo 72% voličov. V prípadných aprílových voľbách by zvíťazila strana SMER-SD pred ĽS-HZDS, SDKÚ-DS, SF, SMK, KDH a SNS. Tabuľka 2 ukazuje, koľko preferečných hlasov by musel získať kandidát na poslanca, aby postúpil na zvoliteľné miesto pri voličskej účasti 72%, 60% a 50%, ak by parlamentné voľby skončili podľa voličských preferencií z apríla 2006.

 

Tabuľka 2: Trojpercentné vyjadrenie preferenčného hlasovania v absolútnych číslach pri 72, 60 a 50 percentnej voličskej účasti pri 4 260 000 v zoznamoch zapísaných voličov

 

Strana

Preferencie

apríl 2006

Hlasy pri 72%

účasti**

PH*

Hlasy pri 60%

účasti***

PH*

Hlasy pri 50%

účasti****

PH*

SMER-SD

35,8%

1 098 057±

32 941

915 048

27 451

762 540

22 876

ĽS-HZDS

10,1%

309 787

9 293

258 156

7 744

215 130

6 453

SDKÚ-DS

10,0%

306 720

9 201

255 600

7 668

213 000

6 390

SF

9,8%

300 585

9 017

250 488

7 514

208 740

6 262

SMK

8,8%

269 913

8 097

224 928

6 747

187 440

5 623

KDH

7,8%

239 241

7 177

199 368

5 981

166 140

4 984

SNS

7,0%

214 704

6 441

178 920

5 367

149 100

4 473

Vysvetlivky:

*Prednostné hlasy – minimálny počet (3%) prednostných hlasov potrebných na postup kandidáta na zvoliteľné miesto

** 72% účasť3 067 200

*** 60% účasť – 2 556 000

**** 50% účasť – 2 130 000

± - čísla v tabuľke sú zaokrúhlené smerom nadol

 

4. Výhody preferenčného hlasovania

 

Preferenčné hlasovanie poskytuje občanovi niekoľko výhod:

- Občan sa nevyjadruje len k programu strany, ale aj k celkovému personálnemu zloženiu najvyššieho zákonodarného zboru.

- Rozhodnutím prideliť prednostné hlasy sa volič elegantne vyhýba teórii menšieho zla. Teória menšieho zla sa zvyčajne spája s nevyhnutnou voľbou osôb s najnižšou nedôverou z dôvodu absencie dôveryhodnejších kandidátov. Vo voľbách 2006 môžu občania voliť politickú stranu so sympatickým program, aj napriek nedôveryhodným kandidátom na čele straníckych kandidátok. Využitím preferenčného hlasovania môžu voliči zmeniť poradia kandidátov a zbaviť sa pocitu, že boli opäť donútení k voľbe menšieho zla.

- Ak stranícke vedenie pri zostavovaní kandidátok nerešpektuje regionálny princíp a na čelné miesta umiestni kandidátov výlučne z hlavného mesta, občan sa nemusí len nečinne prizerať, ale preferenčnou voľbou môže upraviť kandidačnú listinu podľa vlastných predstáv resp. podľa záujmov svojho regiónu. Problémy občanov na severe alebo východe Slovenska najlepšie poznajú a dokážu riešiť poslanci z uvedených regiónov, nie z Bratislavy. Len ťažko môžeme hovoriť o demokracii, ak občan v okruhu päťdesiatich kilometrov od svojho miesta trvalého bydliska nenájde žiadneho poslanca.

- Podobne môžeme uvažovať v prípade nerešpektovania princípu rovnosti pohlaví. Ak sú ženy presvedčené, že ich je v politike málo, využitie preferenčnej voľby je ideálnym spôsobom, ako pomer žien a mužov v parlamente vyrovnať.

- Hoci naša najväčšia národnostná menšina má svoje stabilné zastúpenie v parlamente, existuje množstvo iných menšinových skupín, ktoré také úspešné v politike nie sú. V roku 2002 jedna politická strana poskytla priestor na kandidátke zdravotne postihnutému. V súčasnosti sa na kandidátkach nachádzajú zástupcovia národnostných a etnických menšín (Rómovia, Rusíni, Poliaci, Nemci atď.). Príležitosť kandidovať do parlamentu môžu využiť zástupcovia sexuálnych menšín, či malých náboženských skupín. Odovzdaním dostatočného počtu prednostných hlasov môže mať každá menšina svojho zástupcu v Národnej rade Slovenskej republiky. 

- Ak si mladí ľudia myslia, že v parlamente sedí málo poslancov v ich veku, môžu tento stav zmeniť poskytnutím prednostných hlasov mladším kandidátom.

- Z času na čas sa objavujú špekulácie, že v niektorých stranách si umiestnenia na zvoliteľných miestach kandidáti na poslancov kupujú. Aktívnym využitím preferenčného hlasovania by sa žiadne miesto na kandidátke nemohlo označiť za „zvoliteľné“. Žiadny podnikateľ by nevrazil stotisícové sumy alebo milióny za umiestnenie na kandidačnej listine, ak by jeho zvolenie nebolo vopred isté. 

- Aktívne využívanie preferenčného hlasovania môže výrazne napomôcť vnútrostraníckej konkurencii. Stranícki lídri dodnes využívajú rozhodnutie spred ôsmich rokov vytvoriť zo Slovenska jeden volebný obvod, ktorý negatívne zasiahol do zdravého vývoja politických strán, obmedzil vplyv regionálnych straníckych štruktúr a zmrzačil vnútrostranícku konkurenciu. Dlhoroční členovia strácajú motiváciu, ak sa na zvoliteľných miestach kandidačných listín neustále objavujú rovnaké tváre, ak sa tam neočakávane ocitnú osoby iba s niekoľkodňovým členstvom alebo dokonca kandidáti bez straníckej príslušnosti. Pri aktívnom využívaní preferenčného hlasovania by každé miesto na kandidátke bolo považované za zvoliteľné, čo by viedlo k aktívnejšej práci nielen v predvolebnej kampani aj u kandidátov z nižších pozícií.

 

5. Riziká preferenčného hlasovania

 

Preferenčné hlasovanie je vyjadrením vôle ľudu a v každej vyspelej demokracii je vox populi považovaný za vox dei. Žiadna politická strana ústami svojich predstaviteľov nemôže spochybniť slobodnú voľbu ľudu. Aj napriek tomu sa zo strany politikov objavujú vyjadrenia o rizikách preferenčného hlasovania.

- Najčastejším argumentom proti preferenčnému hlasovaniu je snaha strán zabezpečiť rovnomerné zastúpenie určitých profesií nevyhnutných pre fungovanie parlamentu. Doterajšia prax ukazuje, že strany tento princíp samy nedodržiavajú. Do očí bijúcim príkladom porušenia tohto pravidla je kandidátka Strany občianskeho porozumenia vo voľbách 1998. Na zvoliteľných miestach SOP sa vtedy objavil bývalý vysoký funkcionár KSS, operný spevák, priateľka jedného z hlavných sponzorov strany, manželka majiteľa vplyvnej súkromnej televízie a automobilový pretekár. Na kandidačných listinách do tohtoročných volieb sa objavili o. i. aj futbalový rozhodca, reprezentačný tréner, husľový virtuóz, bývalá moderátorka spravodajstva a herec. Uvedení kandidáti by po ich prípadnom zvolení boli nováčikmi v politike. Nie je ťažké odpovedať na otázku, či by parlament fungoval aj bez ich prítomnosti v poslaneckých laviciach. V stranách by si ale mali uvedomiť, že úspešný politik s úprimným vzťahom k správe vecí verejných začína v politike lepením predvolebných plagátov, úspechmi na komunálnej úrovni, aktivitami v treťom sektore alebo v študentskej samospráve, nie rozhodovaním futbalových zápasov, hraním na husliach alebo čítaním večerných správ.

 

6. Ako na to?

 

Voličom sa v tohtoročných voľbách konečne ponúka ideálna príležitosť povaliť partokraciu (vládu politických strán) a nastoliť demokraciu (vládu ľudu). Motivácia neignorovať voľby, nepodľahnúť populistom a poslať niektorých politikov do dôchodku tu teda je. Ako teda na to?

Volič po príchode do volebnej miestnosti a po preukázaní svojej totožnosti obdrží od okrskovej volebnej komisie volebné lístky a volebnú obálku. Podľa zákona musí byť dodržaná tajnosť volieb. Z tohto dôvodu sa každý musí odobrať do priestoru oddeleného zástenou, za ktorou môže upraviť kandidátku ním vybranej politickej strany preferenčným hlasovaním (krúžkovaním). Volič môže zakrúžkovať maximálne štyri mená (krúžkuje sa poradové číslo kandidáta). Za plentou vloží hlasovací lístok politickej strany alebo koalície do volebnej obálky, ktorú pred zrakom okrskovej volebnej komisie vhodí do volebnej urny.

Po ukončení hlasovania členovia okrskových volebných komisií najskôr spočítajú hlasy pridelené pre politické strany. Potom spočítajú pridelené prednostné hlasy pre jednotlivých kandidátov. Výsledky hlasovania odovzdajú okrskové komisie obvodným komisiám, ktoré výsledky postúpia Ústrednej volebnej komisii. Po podpísaní zápisnice zverejní Ústredná volebná komisia celkové výsledky volieb.

Podľa § 43, odseku 5 Zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky kandidáti dostanú mandáty pridelené strane alebo koalícii v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však voliči využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal najmenej tri percentá prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu. Ak politickej strane alebo koalícii je pridelených viac mandátov a viac kandidátov splnilo podmienku podľa predchádzajúcej vety, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. V prípade rovnosti prednostných hlasov rozhoduje poradie na hlasovacom lístku.

Preferenčné hlasovanie sa zohľadňuje aj pri nastupovaní náhradníkov. Ak sa počas volebného obdobia uvoľní mandát, nastupuje náhradník. Prednosť má náhradník s najvyšším počtom pridelených prednostných hlasov, ak vo voľbách získal minimálne tri percentná z hlasov pridelených pre politickú stranu.

 

7. Občianske kritériá na uprednostnenie kanditátov

 

  • Krúžkujte len kandidátov politickej strany, ktorú chcete voliť.
  • Nekrúžkujte kandidátov na  prvých miestach na kandidátke, pretože tí majú svoje prednostné miesto dané politickou stranou.
  • Zvážte doterajšie aktivity kandidátov. Porovnajte ich kladné a záporné stránky (napr.dlhodobú pasivitu v parlamente). Ak si želáte, aby reprezentovali stranu, ktorú chcete voliť v parlamente zakrúžkuje ich poradové číslo.
  • U kandidátov posudzujte odbornosť, alebo doterajšie skúsenosti s politikou, nie mediálnu popularitu.
  • Voľte tak, aby sa do parlamentu nedostali osoby, ktoré predchádzajúcim pôsobením vo funkciách
  • zneužili svoje postavenie, konali v rozpore so záujmami občanov,
  • svojou nekvalifikovanou a nezodpovednou činnosťou poškodili štát, a teda nás občanov,
  • v štátnych funkciách platených zo zdrojov vytvorených občanmi hlboko pod cenu rozpredali, alebo rozdali majetok štátu,
  • profitujú z obohatenia  v privatizačnom procese vedenom  v rozpore so záujmami ostatných občanov, alebo z toho profitujú ich rodinní príslušníci,
  • vyhli sa trestnému stíhaniu vďaka amnestii danej prezidentom republiky  bez vyšetrenia skutkovej podstaty podozrenia z páchania trestnej činnosti.

 

8. Praktické rady pre voličov

  • Rozhodnite sa vopred, ktorú politickú stranu alebo hnutie budete voliť. Neuvažujte o pridelení preferenčných hlasov kandidátom až vo volebnej miestnosti.
  • Pozorne si preštudujte kandidátku už vopred. Zoznam kandidátov by ste mali dostať niekoľko dní pred voľbami.  
  • Rozhodnite sa pre zakrúžkovanie tých štyroch, ktorí podľa Vás najlepšie vyhovujú občianskym kritériám na uprednostnenie kandidátov.
  • Preferenčné hlasovanie sa berie do úvahy, pokiaľ sú na hlasovacom lístku zakrúžkované jedno až štyri poradové čísla kandidátov. Poradové čísla krúžkujte tak, aby okrskovej komisii bolo jasné, ktoré čísla ste vyznačili. Ak hlasovací lístok neupravíte predpísaných spôsobom, vaše preferenčné hlasovanie nebude zohľadnené. Rovnako nebude zohľadnené, pokiaľ zakrúžkujete viac ako štyri mená.

Vyjadrite svoj názor

Dokumenty na stiahnutie

Ochrana osobných údajov

© Všetky práva vyhradené. Fórum občanov Slovenska. 2012