Email servis
Úvodná stránka > Programy a projekty > Školská reforma na Slovensku

Školská reforma na Slovensku

Školská reforma

PaedDr. Boris Sodoma, Ed.D.

Úvod

Systémové riešenie či kozmetické úpravy

Školská reforma je súhrnom cielených zmien v organizácii a štruktúre školstva, v cieľoch, obsahu, metódach a prostriedkoch výchovy a vzdelávania, zmien, ktoré su vyvolané sociálnymi a inými príčinami. Školské reformy tak reagujú na rozpory medzi spoločenskou potrebou a výkonnosťou školstva. Tie su často sprevádzané politickým bojom a niekedy sú dosiahnuté výsledky skôr kozmetickou úpravou ako reformou. Ozajstné reformy musia prísť včas a riešit hlavné problémy školstva systémovo.

 

Pokrok vedy a techniky vyvíja tlak na školské sústavy jednotlivých štatov, ktoré musia adekvátne reagovať na tento tlak a hladať na ne odpovede. Naše školstvo zatiaľ pomaly reaguje na nové trendy v oblasti pedagogiky. Náš štat by sa mal preto snažiť rozvíjať svoj školský systém tak, aby bol čo najefektívnejší, pretože len vzdelané obyvateľstvo môže prispieť k všestrannému pokroku spoločnosti.

 

Každá vláda slovne deklaruje svoj záujem na zvyšovaní vzdelanostnej úrovne svojich obyvateľov. Väčšinou však zostáva len pri slovnej podpore. Každý projekt, ktorý sa v posledných rokoch snažil o reformu školstva v SR bol vždy ďalšou vládnou garnitúrou odložený ad acta. Tak sa stalo, že dobré nápady na transformáciu nášho školstva ako bol projekt Konštantín ostal len viac-menej na papieri a uvedenie nového projektu Millénium do praxe je zdĺhavé. Je dôležité mať víziu týkajucu sa budúcnosti vzdelávania na Slovensku, strategický plán, ktorý by po vzájomnej dohode politických strán slúžil ako záväzný dokument týkajuci sa budúcnosti nášho vzdelávacieho systému.

Problémy súčasného systému

Súčasný školský systém je strnulý a ťažkopádny. Jeho budúcnosť by sa mala prejaviť v tom, že bude pružne reagovať na meniace sa potreby a požiadavky spoločnosti. A to vďaka primeranej autonómii škôl, učiteľov a vďaka účinnejšiemu zapájaniu sa verejnosti na správe a riadení výchovno-vzdelávacieho procesu. Decentralizácia riadenia musí byť zabezpečená a funkčná.

 

Ministerstvo školstva musí byť garantom metodických a legislatívnych zmien, ktoré uľahčia činnosť škôl. Hlavné ťažisko pri vzdelávaní žiakov bude však ležať na samotných školách. V centre vzdelávania musí byť študent, treba sa zamerať hlavne na neho, treba sa zamerať na učiteľa, na školu. Práve na školách sa budú odohrávať všetky najdôležitejšie zmeny, ktoré súvisia s lepšou kvalitou poskytovaných služieb. Školy musia mať víziu, musia jasne definovať svoje poslanie a vytýčiť si krátkodobé a strednodlhé ciele. Každá škola musí mať plán na zlepšenie svojej činnosti. Efektívne vedenie pedagogického zboru, manažérske zručnosti, kvalitná výuka, efektívne využívanie ľudských zdrojov, časté monitorovanie pokroku žiakov, zbieranie dát a ich vyhodnocovanie, dobrá a tvorivá atmosféra, teamova práca, to všetko sú charakteristiky efektívnej školy, ktoré su nevyhnutnou podmienkou na to, aby škola dobre plnila svoje poslanie.

 

Základnym prostriedkom pre objektívne posudzovanie dosiahnutých výsledkov budú predovšetkym štandardy a testy, ale i iné formy evaluácie ako napr. portfóliá žiakov, autentické hodnotenie žiakov a pod.

 

Čo školy urobiť nemôžu

 

Pri úvahe o cieľoch v oblasti vzdelávania je predovšetkým dôležité si uvedomiť, čo školy nemôžu uskutočniť. Školy nemôžu vyriešit problémy spoločnosti. Nemôžu byť úspešné v ich najdôležitejšom poslaní a to poskytovať kvalitné vzdelanie, ak budú neustále čeliť tlakom politických strán a rôznych záujmových skupín prispôsobiť si vzdelanie svojim partikulárnym záujmom. Školy musia existovať v stabilnom prostredí a dlhodobé ciele v oblasti vzdelávania musia byť, ako som už spomínal, predmetom konsenzu všetkých politických strán. Akákoľvek reforma, ktorá si nezíska podporu politickú, s ktorou sa nestotožní pedagogická a široká verejnosť je vopred odsúdená na neúspech.

 

Nebolo by však správne obviňovať školy zo zodpovednosti za choroby spoločnosti, v ktorej momentálne žijeme. V krajine, kde sa spoločenská prestíž hodnotí podľa toho, kto má viac peňazí, kde sú namiesto umelcov, vedcov či lekárov za celebrity považovaní tí, ktorí sú viac známi svojimi škandálmi ako výsledkami svojej práce, kde nástupný plat je v niektorých inštitúciach vyšší ako plat učiteľky na konci svojej kariéry je problematické očakávať, že to budú iba školy, ktoré na seba preberú bremeno zodpovednosti za výchovu mladej generácie. Napriek tomu hodnoty ako čestnosť, spravodlivosť ako i presvedčenie o zmysluplnosti svojej práce našťastie celkom nevymizli z nášho života a to práve zásluhou tých učiteľov, ktorí veria, že práve výchova a vzdelávanie je to najlepšie, čo naša spoločnosť potrebuje momentálne najviac. Preto napriek kritike, ktorej učitelia často čelia, potrebujú skôr naše pochopenie a podporu.

 

Je doležité zachytiť a reagovať na trendy vývoja spoločnosti. Je nevyhnutné zmeniť paradigmu vzdelávania a prejsť od memorovania k rozvoju schopností a využívaniu kritického myslenia žiakov, schopnosť efektívne vyhľadávať informácie a účelne s nimi pracovať. Súčasné učebné plány a osnovy sú predimenzované, učebnice sú nabité množstvom nepotrebných informácií a encyklopedických faktov, preťažujú žiakov a nenútia ich k tvorivému mysleniu.

 

Konkurencieschopnosť na trhu práce

 

Aby boli študenti lepšie pripravení na mobilitu a na prípadné zmeny zamestnania je dôležité, aby sa najskôr orientovali na získavanie všeobecných vedomostí a nie iba na získavanie určitých špecifických zručností, ktoré v konečnom dôsledku zužujú ich konkurencieschopnosť na trhu práce a následne vedú k širokej nezamestnanosti. Prechod do terciárnej sféry si vyžaduje okrem dobrých vedomostí aj dobré komunikačné schopnosti, schopnosť pre teamovu prácu, nevyhnutné jazykove znalosti, vernosť morálnym a etickým zásadam, toleranciu k iným kultúram a pod. Konkurenčný boj na svetových trhoch sa zostruje, flexibilita a schopnosť prispôsobiť sa súčasným podmienkam narastá. Ten, kto si toto uvedomí má väčšie šance obstáť či už na domácom, alebo zahraničnom trhu práce.

 

Ako som už uviedol, školské reformy sú často sprevádzané politickým bojom. Reformy základneho typu takmer vždy menia organizáciu školstva, menia a stanovujú školskú dochádzku, typ a druh školy, usporiadanie jednotlivých stupňov a podobne.

 

Napriek tomu, že za obdobie po revolúcii v roku 1989 sa uskutočnili podstatné zmeny v našom školstve, existuje tu množstvo problémov, ktoré sa doteraz nepodarilo vyriešiť a ktoré na riešenia ešte len čakajú.

 

Všetci sa zhodneme na tom, že Slovensko potrebuje reformu hlavne základného a stredného školstva. Hlasy širokej verejnosti ako i pedagógov sú toho dôkazom. Ako ich však uskutočniť, čo treba urobiť, aby bola reforma školstva úspešná a dokázali sa s ňou stotožniť politici, pedagógovia, ale i široká verejnosť ?

 

Ako na to?

 

Vízia a strategické dlhodobé ciele

 

V prvom rade je dôležité, aby mal štát víziu, strategické dlhodobé ciele v oblasti vzdelávania, ktoré chce dosiahnúť. Aby bolo reálne, že sa vytýčené ciele splnia, musia byť:

  • predmetom konsenzu všetkých politických strán. Nie je možné, aby každá nová vláda prišla s novou verziou reformy a tie predchádzajúce jednoducho odložila ad acta, ako to bolo napr. v prípade projeku Konštatntín.Z tohto dôvodu musí byť
  • jasne definované,  prečo sa má reforma uskutočniť, čo bude predmetom reformy, kto sa bude na nej podielať, ako sa uskutoční, v akom časovom horizonte a aké zdroje sa pri jej realizácii použijú;.
  • školy musia prejsť svojou vnútornou transformáciou, čo sa odrazí v tom, že budú autonómne, stanovia si svoje rozvojové programy, ktoré budú napĺňať. Pedagogický kolektív každej školy musí byť za tieto zmeny zodpovedný. Vzhľadom na poslanie učiteľov ich a úlohu pri vzdelávaní žiakov a šudentov sa musí posilniť ich postavenie a musí sa zlepšiť ich príprava.  Pedagógovia musia mať väčšie možnosti kariérneho rastu a tým pádom aj finančného ohodnotenia. Rozvoj a využívanie ľudských zdrojov v školstve musí byť cieľavedomé a systematické. Je dôležité, aby učitelia, ktorí pracujú na svojom ďalšom vzdelávaní, venujú sa individuálnemu štúdiu, pracujú na výskume, domácich či zahraničných projektoch mali znížený pracovný úväzok a vyššie finančné ohodnotenie.

 

Najcennejšou devízou je vzdelaná populácia

Každá vláda doteraz síce slovne deklarovala svoju podporu a prioritu vzdelaniu, ale poddimenzované financie svedčia o opaku. Pretože Slovensko je malá krajina čo do rozlohy a počtu obyvateľstva, jeho najcennejšou devízou by mala byť vzdelaná populácia. Aby sa tak stalo, je nevyhnutné umožniť prístup ku vzdelávaniu každému, kto má o neho záujem, poskytovať možnosti druhej šance a neuzatvárať dvere tým, ktorí z rôznych dôvodov túto šancu v mladosti nevyužili, alebo ju jednoducho prepásli.

 

Úroveň nášho školstva sa dá zlepšiť, to si však vyžaduje systémové riešenia, víziu, ako by malo naše školstvo vyzerať v budúcnosti, zamerať sa na podstatu a nielen na drobné kozmetické úpravy. Projekt Millénium by preto mohol slúžiť ako podklad pre široký konsenzus politických strán, pedagogickej a širokej verejnosti.

 

Transformácia základného a stredného školstva

 

Transformácia základného a stredného školstva si vyžaduje zmenu filozofie vzdelávania z direktívneho na tvorivo-humánne, musí sa zamerať na osobnosť žiaka a na celkový rozvoj jeho osobnosti. Preto je tak dôležitá kurikulárna transformácia, to znamená konštruktívna zmena v učebných plánoch a osnovách. Treba sa zamerať sa na to, čo je pre žiaka dôležité, netrvať na encyklopedických vedomostiach a memorizácii, ale sústrediť sa na to, aby žiak pracoval tvorivo, aby si vedel hľadať a dokázal nájsť informácie, ktoré potrebuje a nezaťažoval sa tým, čo nie je dôležité a čo si môže kedykoľvek nájsťna Internete, alebo v knižnici.

 

Diverzifikácia ciest, spôsobov a metód vzdelávania

 

Je nevyhnutná diverzifikácia ciest, spôsobov a metód vzdelávania. Rodičia musia mať možnosť vybrať si školu, ktorá vyhovuje ich deťom či už je to škola štátna, súkromná, alebo alternatívna, to znamená, že tu musí existovať prostredie slobodnej voľby a právo na výber vzdelávacej cesty, musí existovať konkurenčné prostredie, ktoré bude hnacou silou pokroku.

 

Štát sa musí zamerať na odstránenie negramotnosti za akúkoľvek cenu, týka sa to hlavne rómskych detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

 

Bolo by tiež žiadúce postupne odstrániť prímacie pohovory na stredné a vysoké školy.

 

Riaditeľ školy ako hlavný nositeľ zmien

 

Riaditeľ školy musí byť hlavným nositeľom zmien na škole, musí mať jasnú víziu a deklarovať a dôsledne napĺňať poslanie školy. Na čele úspešného podniku stojí šikovný riaditeľ. Tak by to malo byť aj na školách. Preto bude riaditeľ školy kľúčovou postavou efektívnej školy.  Ako vedúci pedagogický pracovník musí byť iniciátorom vzdelávania sa učiteľov a podporovať ich v tejto činnosti. Je dôležité, aby ovládal nielen manažérske zručnosti, ale musí vedieť, kam jeho škola smeruje, ako sa dajú zlepšovať výsledky žiakov, ako pracovať s ľuďmi, ako ich motivovať.  Musí byt dobrý komunikátor i evaluátor, mal by mať vedomosti týkajúce sa prípravy a tvorby školských kurikúl ako aj dobré vedomosti z techník klinickej supervízie. Vzhľadom na autonómiu škôl by mal mať určité vedomosti z práva i ekonomiky. Vo svojich rozhodnutiach musí byť slobodný a nesmie podliehať tlaku politických skupín.

 

Každá škola či už základná alebo stredná musí mať jasnú víziu, s ktorou sa stotožnia ako učitelia, tak i rodičia, musí mať jasne definované svoje poslanie, musí si:

  • stanoviť výchovno-vzdelávacie ciele a identifikovať svoje potreby podľa priorít
  • analyzovať momentálny stav a prijať rozhodnutia týkajúce sa ďalšej činnosti školy
  • plánovať, ako bude využívať finančné zdroje
  • pripraviť rozpočet
  • implikovať rozhodnutia
  • vyhodnotiť výsledky

 

Rodičia sa musia viac podieľať na správe školských záležitostí a na príprave rozpočtu školy.

 

Učitelia musia byť za svoju prácu zodpovední, ale aj vhodne finančne ohodnotení. Musia mať možnosti kariérneho rastu, mali by realizovať akčné výskumy. Najlepší z nich by viedli otvorené hodiny pre mladých učiteľov, ale i kolegov v rámci školy, okresu či regiónu, oboznamovali by ich s novými poznatkami v oblasti metodiky vyučovania. 

 

Zavedenie cudzieho jazyka už od tretieho ročníka by malo byť samozrejmosťou.

 

Školy musia byť vybavené počítačmi, ktoré budú slúžiť nielen k tomu, aby sa ich žiaci naučili použivať, ale hlavne na to, aby tieto účelne pomáhali učiteľovi pri vedení výuky.

 

Nekvalifikovaní jedinci sú pre trh nezaujímaví

 

Systém financovania by mal odrážať dôležitosť reformy, aby školstvo mohlo plniť svoju funkciu. Investície do školstva musia byť dôležitou súčasťou štátnej politiky, kde každý občan bude mať zaistené právo na vzdelanie a v ktorej si každý jedinec môže budovať svoju vlastnú kvalifikáciu a budúcu existenciu. Investície do vzdelania sú investície, ktoré sa neprejavia ihneď, ale v dlhšom časovom horizonte. Preto je dôležité  trpezlivo a citlivo riešiť túto oblasť. Ľudia bez vzdelania a nekvalifikovaní jedinci sú pre trh nezaujímaví a v konečnom dôsledku sú záťažou pre štátny rozpočet.

 

Podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku sa musí zvýšiť. Taktiež  je nevyhnutné venovať pozornosť celoživotnému vzdelávaniu nielen univerzitného typu. Na tomto by sa mali podielať ako štátne, tak i súkromné organizácie a podniky.

 

Predškolská výchova 

 

Nezastúpiteľné miesto MŠ pri vývine dieťaťa 

 

Oblasť predškolskej výchovy má svoje nezastúpiteľné miesto pri vývine dieťaťa.

 

Preto by mal štát:

  • zakotviť predškolské vzdelávanie ako súčasť edukačného systému;
  • poskytovať zákonnú možnosť, aby deti rodičov, ktorí si o to požiadajú, mohli navštevovať tieto predškolské zariadenia v príslušnom regióne či obci;
  • posledný ročník pred nástupom do školy by mal byť pre všetky deti povinný;
  • činnosť v materských školách by sa mala orientovať na výchovu a vzdelávanie, to znamená tomu prispôsobit aj prípravu učiteliek pre oblasť predškolskej výchovy, ktoré by končili s magisterským titulom;
  • zabezpečiť prijateľný model financovania týchto zariadení.

 

Základná škola

 

Základná škola – miesto, kde treba začať

 

Ak chceme cieľavedome zlepšiť vzdelanostnú úroveň nášho obyvateľstva, musíme začať už na základných školách.

 

Základná škola by mala mať ročníky 1- 5. Druhý stupeň s ročníkmi 6-9 by sa stal nižším stupňom strednej školy. Takýto prechod je vhodný i čo sa týka fyzického, či psychického rastu dieťaťa. Žiaci by potom na vyšší stupeň strednej školy postupovali automaticky bez prímacích pohovorov.

 

Práve na súčasnom 2. stupni základnych škôl vidím možnosť, kde by mohla reforma začať nadobúdat konkrétnejšie rozmery. Nižší stupeň strednej školy, ktorý by vznikol po odčlenení od základnej školy by mohol byť príležitosťou pre výraznejšiu zmenu či úpravu učebných plánov a osnov. Postupným prechodom a posilňovaním nižšej strednej školy by sa dosiahla väčšia diverzifikacia učebných predmetov, rozšíril by sa rozsah voliteľných i nepovinných predmetov ako i iné formy rozvoja a uspokojovania osobných potrieb, záujmov a aktivít žiakov. Ich prechod na vyšší stupeň strednej školy by bol plynulý a logický, bez stresov z prímacích pohovorov.  Z tohto dôvodu by sa prípadne mohli postupne utlmovať tzv. dlhé osemročné gymnáziá, ktoré sa stali z dôvodu diskriminácie žiakov terčom kritiky medzinárodných organizácií. Ich účel, pre ktorý boli pôvodne zriadené postupne stráca zmysel, nakoľko umiestnenie dieťaťa na gymnázium sa postupne stalo pre rodičov viac spoločenskou prestížou, ako poskytnutím príležitostí na uplatnenie a využitie talentu dieťaťa. Nemalú úlohu v tom zohrávala aj skutočnosť, že deti sa takto vyhli prímacím pohovorom na stredné školy. Príklad osemročných gymnazií ukazuje, že takýto model je možný a že reforma týmto krokom by mohla byť konštruktívna a reálna. Učitelia základnych škôl by takýto krok iste privítali.

 

1. stupeň základnej školy by bol vhodným miestom na uplatňovanie rôznych metód a foriem výuky, ktoré sú pre tento typ žiakov vhodné, ako i uplatňovanie výsledkov projektov, ktoré sa už osvedčili v praxi. Mám na mysli napr. projekt “Škola dokorán”, alebo projekt “Integrovaného tematického vyučovania”.

 

Kurikulum

 

Štátne kurikulum by malo vymedziť základný obsah učiva a malo by byť povinné ako pre štátne, tak i pre súkromné či cirkevné školy. Percento štátneho kurikula a kurikula realizovaného samotnými školami by bolo predmetom dohovoru.  Podľa môjho názoru nie je dôležité, aby každá škola mala svoje vlastné kurikulum. Mohlo by sa spojiť viac škôl v obci či v okrese, ktoré by vypracovali učebný plán a osnovy spoločne a ktorý by vo väčšej miere odrážal danosti toho-ktorého regiónu, alebo lokality. Pretože tvorba kurikúl nie je vôbec jednoduchou záležitosťou, na úrovni regiónu by mali byť zamestnaní najlepší učitelia so skúsenosťami z tejto oblasti, ktorí by pomáhali ostatným školám s touto zodpovednou činnosťou.

 

Keďže tvorba učebných plánov a osnov bude na školách zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu je nevyhnutné, aby univerzity do svojich učebných programov zaviedli tvorbu kurikúl. Tu by som chcel poznamenať, že často sa u nás spomína kurikulárna transformácia, menej alebo takmer vôbec sa nespomínajú možné prístupy ku tvorbe kurikúl či už je to procedurálny, deskriptívny, alebo konceptuálny, čo jednotlivé prístupy charakterizuje a kto sú ich hlavní predstavitelia ako napr. Ralph W. Tyler, Decker Walker, či Elliot W. Eisner. Tí pedagógovia, ktorí sa budú  podieľať  na tvorbe školského kurikula a nebudú poznať možné prístupy k tejto problematike môžu byť vystavení problémom s ich vypracovaním, nakoľko pri ich tvorbe nestačí len mechanicky vypustiť látku, témy, či fakty, ktoré oni považujú.za nepodstatné a zbytočné.

 

Ak chceme, aby učitelia uplatňovali vo výuke nové formy a metódy práce musíme začať na vyských školách. To znamená, že študenti ich musia nielen teoreticky poznať, ale si ich v rámci pedagogickej praxe aj patrične odskúšať, aby ich následne mohli využívať na školách, kde budú pracovať. Skúsenosti ukazujú, že napriek mnohým školeniam a tréningom sú mnohí, hlavne starší pedagógovia, náchylní využívať také formy a metódy práce, ktoré sú už z hľadiska organizácie výuky čiastočne prekonané.

 

Väčšia pozornosť sa musí venovať vývinovej psychológii dieťaťa a vzhľadom na to, že deti s telesným či slabým mentálnym handicapom by mali navštevovať základnú školu so zdravými deťmi, tak i základom špeciálnej pedagogiky, ako i metódam práce s hyperaktívnymi deťmi.

 

Štát by mal tiež venovať náležitú pozornosť talentovaným žiakom. Učiteľom týchto žiakov by mala byť poskytovaná metodická pomoc, vhodná literatúra, mali by poznať výsledky výskumov či už domácich alebo zahraničných o tom, ako pomáhat a pracovať s nadanými žiakmi na rôznych stupňoch škôl. Na regionálnej úrovni by mohol byť zamestnaný pedagóg, ktorý ma skúsenosti s prácou s nadanými a talentovanými žiakmi, ktorý by poskytoval pomoc a monitoroval potreby a požiadavky regiónu, informoval by verejnosť o práci s talentovanými žiakmi a podieľal by sa na výskume pri práci s talentovanou mládežou.

 

Na 1. stupni ZŠ dvaja pedagógovia

 

Na hodinách slovenčiny a matematiky by mali byť na 1. stupni ZŠ prítomní dvaja pedagógovia, ktorí by spoločne viedli tieto hodiny. Druhý pedagóg by mohol počas vyučovania individuálne pracovať so žiakmi, ktorí majú problémy s čítaním, písaním a počítanim. Vyučovanie v blokoch by pre túto činnosť utvorilo vhodné podmienky.

 

Na niektorých hodinách by sa mohli zúčastňovať rodičia detí alebo starí rodičia, ktorí by nezasahovali do vyučovania, ale pomáhali by učiteľom a deťom napr. pri ručných prácach, výtvarnej či hudobnej výchove a pod. Tým by sa otvoril priestor pre väčšiu zaangažovanosť rodičov na činnosti školy, ako i väčšie pochopenie a porozumenie pre prácu učiteľov zo strany rodičov.

 

Je nutné, aby učitelia ročníkov 6-9 spolupracovali pri príprave kurikúl so svojimi kolegami na 1. stupni ZŠ, aby sa tým zabezpečila náväznosť učiva, ktorá je nevyhnutná. To isté platí aj v prípade základných a stredných skôl.

 

Laboratórne školy

 

Bolo by tiež žiadúce, aby boli založené tzv. Laboratórne školy, ktore by mali osobitný štatút, zvýšené finančné prostriedky a boli by strediskami pedagogického výskumu, ich pedagógovia by pracovali na vzdelávacích projektoch a iných aktivitách. Laboratórne školy by tiež slúžili ako cvičné školy pre začínajúcich učiteľov. Pedagógovia, ktorí by pomáhali budúcim učiteľom v metodike vedenia výuky by boli za svoju činnost aj patrične finančne zvýhodnení a mali by znížený úväzok. Laboratórne školy by priebežne organizovali každoročné stretnutia a semináre, na ktorých by si pedagógovia zo Slovenska, ale i zo zahraničia vymieňali skúsenosti a vzájomne sa inšpirovali vo svojej práci.

 

Každý učiteľ či už základnej alebo strednej školy by mal mať poznatky o tom, ako pripraviť a realizovať pedagogický výskum a učitelia by mali vo vlastnom záujme pracovať na tzv. action research, teda akčnom výskume v triedach, v ktorých učia. Výsledky výskumnej činnosti by im mohli poskytnúť množstvo nových poznatkov a skúseností pri ich pedagogickej práci, pomáhali by v ich kariérnom raste, mohli by byť publikované v pedagogickej tlači, aby sa tak s nimi mohla oboznámiť i širšia pedagogická verejnosť. Najlepší z nich by sa postupne stávali metodikmi regiónu, či koordinátormi projektov zameraných na zlepšenie činnosti škôl.

 

Hodnotenie žiakov by malo byť na 1.stupni základných škôl slovné.

 

Vzdelávanie Rómov

 

Problematika vzdelávania Rómov na Slovensku je čoraz naliehavejšia a vyžaduje si systémové riešenie.  Napriek úsiliu niektorých nadácií, ktoré vypracovali projekty zamerané na zlepšenie úrovne vzdelávania Rómov a mali dostatočné finančné zdroje na ich realizáciu sa ukázalo, že keďže ako celok neboli koordinované, priniesli len čiastočné výsledky. Preto je dobré, že štát v tomto smere prevzal iniciatívu a vypracoval koncepciu riešena tohto problému, ktorá by z dlhodobého hľadiska mohla situáciu týkajúcu sa vzdelávania Rómov výrazne zlepšiť.

 

Okrem mnohých návrhov, ktoré sa v tomto materiáli spomínajú by tiež možno stálo za úvahu zriadiť pre rómske deti, ako aj a pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia v určitých lokalitách napríklad školy internátneho typu, kde by im bolo poskytované kvalitné vzdelávanie, venovaná náležitá starostlivosť s poskytovaním možnosti účasti na rôznych športových či umeleckých aktivitách, ktoré sú tomuto etniku blízke. Napriek zvýšeným finančným nákladom zo strany štátu by sa táto investícia do budúcnosti určite vyplatila. Samozrejme, že tomuto kroku by musela predchádzať široká diskusia všetkých zainteresovaných strán. Názor rómskych organizácií by mal byť v tejto otázke kľúčový. Na financovaní tohto kroku by sa podieľal štát, región a EÚ. Cirkev by tiež mala zohrávať ďaleko väčšiu úlohu pri pomoci rómskemu etniku.

 

Ovládanie slovenského jazyka ako povinnosť občanov SR

 

Každé etnikum či menšina, ktorá žije na Slovensku musí ovládať slovenský jazyk. Malo by byť samozrejmé, ze každý, kto žije na území tohto štátu a je jeho občanom by mal byť schopný dorozumieť sa v reči štátu, v ktorom žije. Tak je tomu vo všetkých demokratických štátoch Európy a každý to považuje za samozrejmosť a nutnosť. Ďaľším dôvodom je i to, že ovládaním oboch jazykov sa pre nich otváraju ďaleko väčšie možnosti uplatnenia sa na pracovnom trhu v rámci územia celého Slovenska a nielen regiónu, kde tieto menšiny žijú.

 

Odideologizovanie  školstva

 

Je nevyhnutné odideologizovať školstvo. Komunistická ideológia nesmie byť nahradená náboženskou.  Preto zavedenie náboženstva ako povinne-voliteľného predmetu považujem za zlé riešenie. Je to zároveň jasný príklad toho, keď sa politická strana  snaží presadiť svoje partikulárne záujmy bez toho, aby brala do úvahy názory tých, ktorých sa tento krok bezprostredne týka. Z tohto dôvodu by sa malo náboženstvo vyučovať iba ako nepovinný predmet.

 

Súkromné školy by mohli dostávať štátny priípevok na svoju činnosť a prevádzku. Cirkevné školy by mali byť financované hlavne cirkvami. Na svoju činnosť a prevádzku by mohli dostávat určitý príspevok zo štátneho rozpočtu. Pokiaľ by tomu tak bolo, štát nielen že môže, ale dokonca musí mať kontrolu nad tým, ako sa uplatňuje jeho záujem  v oblasti vzdelávania na týchto školách napr. či je kurikulum v súlade v výchovno-vzdelávacími cieľmi štátnej politiky, aká je profesionálna príprava pedagógov vyučujúcich na týchto školách a pod.

 

Žiaci so slabším telesným či mentálnym postihnutím by mali byť integrovaní do normálnej triedy. Pri budovaní nových škôl by sa mali brať do úvahy bezbariérové priechody, aby sa uľahčil ľahší pohyb telesne postihnutých detí v škole a taktiež zabezpečenie dopravy týchto detí do škôl. V budúcnosti by sa postupne a citlivo mohli transformovať špeciálne školy do základných škôl so špeciálnym vzdelávacím programom pre deti s ľahším postihnutím, ktoré si vyžadujú takýto prístup.

 

Štátna školská inšpekcia

 

V kontexte reformy nášho školstva by sme nemali zabúdať na úlohu Štátnej školskej inšpekcie. Existujú názory, ktoré jej činnosť spochybňujú ako i tie, ktoré naopak jej činnosť obhajujú. Myslím si, že v procese transformácie nášho školstva by momentálne nebolo najvhodnejšie Štátnu školskú inšpekciu jednoducho zrušiť. Treba iba nájsť taký spôsob jej fungovania, ktorý bude vysoko efektívny a funkčný. Recept je jednoduchý. Treba prehodnotiť jej činnosť a zameranie. Ponechať to, čo je dobré a čo sa v praxi osvedčilo a zbaviť sa toho, čo robí jej činnosť nefunkčnou.

 

Stredné školy

 

Pripravenosť na vstup do sveta práce

 

Poslaním gymnázií je hlavne príprava na vysokoškolské štúdium. Vzhľadom na obmedzenú kapacitu vysokých škôl je však dôležité, aby stredné školy ponúkali taký učebný program, ktorý poskytne študentom pripravenosť na vstup do sveta práce. Preto je nutné, aby učebné plány gymnázií, ktoré poskytujú všeobecné vzdelanie zohľadňovali túto skutočnosť a pružne reagovali na meniace sa potreby spoločnosti. Okrem poskytovania všeobecného vzdelania by mali poskytovať vzdelanie aj z niektorých odborných predmetov, informatiky, mali by mať programy zamerané na výchovu k podnikaniu, z oblasti finančnej politiky, environmentálnej, či ekologickej výchovy, a podobne.  Každá vysoká škola by mala vydávať brožúrku s informáciami pre budúcich študentov o tom, aké sú kritériá prijatia študentov na daný odbor štúdia s vysvetlením, koľko rokov a na akej úrovni musí študent daný predmet absolvovať. Študenti by sa tak mohli sami v posledných dvoch ročníkoch podieľať na zostavovaní učebného plánu, alebo aspoň jeho časti a pri výbere predmetov s takou dľžkou trvania, ktoré by najlepšie vyhovovali ich potrebám a možnostiam a ktoré sú na splnenie daných kritérií prijatia na vysokú školu nevyhnutné. Maturitná skúška by sa mala postupne stať vstupenkou na vysoké školy, potvrdením toho, že žiak je spôsobilý absolvovať štúdium na univerzite.

 

Prepojenosť s podnikmi a s univerzitami je nedostatočná

 

Stredné školy musia byť viac prepojené s podnikmi a s univerzitami. To, že univerzity sa zatiaľ bránia uznávať maturitnú skušku ako vstupenku na univerzitu má svoje korene aj v tom, že tieto do istej miery podceňujú výsledky práce pedagógov stredných škôl a často ani nepoznajú učebné plány týchto škôl. Preto by univerzity mali organizovať semináre pre učiteľov a žiakov stredných škôl, vzájomne sa informovať o učebných programoch a pod.

 

Učitelia univerzít by mali navštevovať stredné, ale i základné školy, aby poznali ich situáciu a prostredie, uplatňované metódy a formy výuky, dokonca by bolo vhodné zopár hodín zo svojho úväzku na základnej, alebo strednej škole odučiť. Takáto výmena by bola obojstranne prospešná a viedla by k lepšiemu pochopeniu a porozumeniu medzi pedagógmi rôznych stupňov a typov škôl.

 

Spolupráca stredných odborných škôl s podnikmi je slabá a nesystémová

 

Spolupráca stredných odborných škôl s podnikmi je slabá a nesystémová. Prepojenie SOU a SOS s hospodárskou sférou a s podnikmi je nedostatočné.  Učebné osnovy neakceptujú požiadavky trhu, čím nezamestnanosť absolventov týchto učilíšť vzrastá. Prečo by sa podniky, či už štátne alebo súkromné nemohli podielať na tvorbe učebných plánov a osnov? Kto lepšie pozná problémy regiónu ako tí, ktori v ňom žijú ?

 

Učebnice

 

Vráťme učebniciam miesto a funkciu vo výchovno-vzdelávacom procese

 

Keď hovoríme o kurikulárnej transformácii na Slovensku nesmieme zabudnúť na tvorbu učebníc. Táto činnosť nie je vôbec jednoduchou záležitosťou a vyžaduje si vzdelaných a skúsených odborníkov, ktorí by mali mať za sebou určité roky pedagogickej praxe v odbore, pre ktorý je učebnica určená. Učebnice musia byť príťažlivé a ich jazyk by mal byť žiakom blízky a zrozumiteľný. Autori by mali rešpektovať varianty rôzncych podmienok žiakov, ktorí budu učebnice používať. Pri ich tvorbe musia teda zohľadniť skutočnosť, že existujú žiaci nadpriemerní, priemerní i podpriemerní.

 

Úlohy súčasného trendu optimalizácie učebníc sú náročné. Mnohé učebnice používané pri výchovno-vzdelávacom procese sú dobré, situácia však nie je ideálna. Preto je dôležité v súvislosti s kurikulárnom transformáciou  venovať tejto problematike zvýšenú pozornosť. To si vyžaduje prekonanie stereotypov v myslení. Pri tvorbe učebníc sú nevyhnutné kvalitatívne nové prístupy, ktoré by vrátili učebniciam miesto a funkciu vo výchovno-vzdelávacom procese. Je dôlezité nezabúdať na komunikatívnosť textov a na zdelitelnosť toho, čo autori predkladajú užívateľom učebníc. Autori sa často sústreďujú hlavne na obsah učiva, avšak spôsobu prezentácie verbánymi i neverbálnymi prostriedkami sa venuje menšia pozornosť. Spojenie pedagogickej teórie s pedagogickou praxou je okrem iného aj v tom, aby teória preberala podnety a skúsenosti z výchovno-vzdelávacieho procesu  a v teoreticky zdôvodnenej podobe ich odovzdávala praxi. Súčasné problémy učebníc a ich využitie na školách sú predovšetkým problémy pedagogické a je dôležité riešiť ich na báze pedagogickej analýzy a pedagogického hodnotenia. Znalosť  názorov žiakov, študentov a učiteľov k tomu nerozlučne patrí.

 

Tvorba učebníc nemôze byť záležitosťou vybranej skupiny autorov, musí tu existovať konkurenica viacerých providerov. Pri zachovaní požiadaviek štátneho kurikula by si mohli školy vyberať také učebnice, ktoré čo najviac vyhovujú ich potrebám bez akéhokoľvek obmedzenia. To znamená, že Ministerstvo školstva by nemalo mať v tomto prípade dominantné postavenie.

 

Terciárne vzdelávanie

 

Treba zvýšiť počet študentov VŠ

 

Vysoké školy majú nezastúpiteľnú úlohu pri vzdelávaní obyvateľstva. Sú to vrcholné vzdelávacie a vedecké inštitúcie, ktoré vysokou mierou prispievajú k sociálno-ekonomickému a vedecko-technickému pokroku, ale i k zachovaniu a zveľadovaniu nášho kultúrneho dedičstva. Preto by malo byť cieľom každej vládnej garnitúry zvýšiť počet absolventov VŠ. Prístup na štúdium by mal byť umožnený každému, kto o to požiada a splní podmienky pre prijatie. Z tohto dôvodu je teda žiadúce, aby počet študentov vstupujúcich do terciárnho vzdelávania bol vyšší. V roku 2001 len 11% z celkového počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva malo vyššie ako stredoškolské vzdelanie. Hoci počet uchádzačov prijatých na vysoké školy sa postupne zvyšuje, je to stále oveľa menej, ako je priemer EÚ.

 

Štúdium na vysokých školách by malo byť zatiaľ bezplatné s postupným prechodom na čiastočné spoplatnenie, ktoré však musí byť systémovo riešené tak, aby bolo prístupné aj nižším sociálnym vrstvám formou rôznych pôžičiek a grantov, ktoré by garantoval štát a ktoré by študent mohol v budúcnosti splácať tak, aby sa nedostal do existenčných problémov. V prípade spoplatnenia je však dôležité, aby študenti okrem poskytovania kvalitnejšieho vzdelávania mali i rôzne výhody súvisiace s ich štúdiom, napr. neobmedzený prístup na internet, materiál na rozmnožovanie a pod.

 

Štruktúra študijných programov by mala byť zameraná na oblasť budúcej práce jej absolventov a na rýchlo sa meniace zloženie pracovného trhu. Študijné programy a kreditný systém by mal zaručiť študentovi, aby mohol pokračovať v štúdiu po jeho prerušení v tej istej inštitúcii, alebo niektorej inej, dokonca aj v zahraničí.

 

Štúdium by malo poskytovať nové formy štúdia, využitie informačných či komunikačnych technológií a malo by umožniť študentom podieľať sa na výbere takého študijného programu a takého rozvrhu, ktorý im bude čo najvac vyhovovať.

 

Nové formy štúdia by mali umožniť príjmať vyšší počet žiakov, väčšiu individualizáciu študijných plánov, utvorili by väčšie možnosti pre tých záujemcov, ktorí nechcú opustit svoje zamestnanie, ale si chcú zvýšiť svoju kvalifikáciu. Kurzy ponúkane pomocou Internetu, ktoré nie sú v zahraničí ničím neobvyklým, by mohli byť tiež v budúcnosti veľmi zaujímavé.

 

Výskum

 

Neoddeliteľnou súčasťou výuky sa musí stať výskum, ktorý je spojený so sociálnym a ekonomickým rozvojom spoločnosti. Investície na vedu a výskum su investíciami, ktoré sa oplatia a vrátia. Okrem verejných zdrojov financovaných zo štátneho rozpočtu by mali univerzity napriek zlepšujúcej sa situácii ešte viac zvýšiť podiel vlastných prostriedkov slúžiacich na podporu vzdelávania a vedy napríklad z podnikateteľskej činnosti, alebo  prostredníctvom grantov.

 

Rozvoj inštitúcií vyššieho vzdelávania je úzko spätý s tými, ktorí vzdelanie na týchto inštitúciach zabezpečujú. Viac pedagógov by malo mať titul PhD, alebo EdD, čo by teoreticky mohlo pomôcť zvýšiť kvalitu vzdelávania a výskumu.

 

Od vysokoškolských pedagógov sa očakáva okrem priamej pedagogickej činnosti aj práca na pedagogickom výskume a iné tvorivé aktivity spojené s touto činnosťou (publikovanie výsledkov výskumu, články v odborných časopisoch u nás i v zahraničí, knihy a pod.). Tiež by bolo vhodné, keby vysokoškolský pedagógovia ovládali aspoň jeden cudzí jazyk. Znalosť cudzích jazykov umožňuje byť neustále informovaný o stave či výsledkoch výskumu vo svojom odbore, konzultovať a vymieňať si skúsenosti so svojimi kolegami v zahraničí. Pre mnohých pedagógov tak poskytuje viac možností pre pracovné návštevy a stáže na podobných inštitúciach doma či v zahraničí, širšie zapojenie sa do rôznych medzinárodných projektov a pod. Spolupráca z univerzitami v zahraničí a zapájanie sa do takýchto projektov by malo byť neoddeliteľnou súčasťou jej činnosti a kvality jej práce.

 

Doktorandi a ich finančné ohodnotenie

 

Je nevyhnutné zvýšiť počet doktorandov na našich univerzitách. Mladí a schopní študenti, ktorí si zvolia formu interného doktorandského štúdia musia byť finančne ohodnotení podľa dôležitosti a náročnosti tejto práce.

 

Počet našich vysokoškolských študentov, ktorí študujú v zahraničí je nízky a nízky je i počet zahraničných študentov na Slovensku. Ako sa bude zvyšovať kvalita poskytovaných služieb, tak sa bude zvyšovať aj ich počet, čo v konečnom dôsledku bude znamenať, že úroveň vzdelávania na týchto školách je kvalitná a je porovnateľná zo školami tohto typu v zahraničí.

 

Celoživotné vzdelávanie a vzdelávanie dospelých

 

Nevyhnutnosť ďaľšieho štúdia

 

Rýchly rozvoj vzdelávania dospelých je jedným z najcharakteristickejších znakov súčasného systému vzdelávania. Ukazuje sa, že potreba takéhoto vzdelávania v nasledujúcich rokoch vzrastie a bude mať dopad na ekonomiku štátov.  Ak obyvatelia chcú držat krok s rýchlym rozvojom ekonomiky je vzdelanie, ktoré nadobudli počas školských rokov nedostačujúce a  potreba ďaľšieho štúdia bude nevyhnutná.

 

Najvariabilnejšia časť edukačného systému

 

Vzdelávanie dospelých je najvariabilnejšou časťou edukačného systému a je zamerané na veľmi diverzifikovanú cieľovú skupinu, ktorá sa odlišuje nielen vekom, pohlavím, profesiou, ale i motiváciou ku štúdiu. Pomáha pokryť miestne potreby kvalifikovanou silou, ale tento typ vzdelávania treba vidieť aj v širších ekonomických a spoločenských súvislostiach.

 

Ak porovnávame indikátory rozvoja vzdelávania dospelých s krajinami EÚ musíme konštatovať, že u nás sa  rozvíja pomaly. Aby sa  problém riešil systémovo, je dôležité mať vypracovanú celkovú stratégiu pre oblasť celoživotného vzdelávania,  vypracovať a implementovať rozvojové programy, ktoré budú zamerané na potreby spoločnosti i uspokojovanie potrieb jednotlivcov. Evaluácia výsledkov činnosti týchto zariadení musí brať do úvahy ich odlišné zameranie. Predmetom tejto evaluácie musia byť ciele, ktoré si jednotlivé inštitúcie vytýčili a to, ako sa im ich podarilo splniť.

 

Financovanie

 

Je dôležité určiť právomoci ako i zodpovednosť štátu, zamestnávateľov, odborov a taktiež to, kto bude finančne zaisťovať takýto typ vzdelávania. Je nevyhnutné, aby existovalo partnerstvo medzi ministerstvom školstva, regionálnymi a miestnymi úradmi, asociáciou zamestnávateľov, podnikmi a firmami. Úspešnosť vzdelávania dospelých a celoživotného vzdelávania vôbec spočíva na vzájomnej spolupráci všetkých zainteresovaných hráčov v tejto oblasti to znamená.vlády, sociálnych partnerov, podnikov ako i samotných jednotlivcov.

 

Na financovaní vzdelávania dospelých a celoživotnom vzdelávaní zamestnancov vôbec sa musia podieľať aj zamestnávatelia, ktorí z toho budú profitovať najviac. Preto treba nájsť spôsob, aby jeho financovanie bolo vyvážené, aby sa na ňom prijateľnou mierou podieľali i súkromné podniky a firmy napr. odvádzaním určitého percenta z daní a pod.

 

Edukačná platená dovolenka

 

Zamestnávatelia by mali efektívnejšie a vo vyššej miere využívať prostriedky na vzdelávanie svojich pracovníkov, zamestnanci by mali vo svojom vlastnom záujme takéto kurzy navštevovať.  Niektoré krajiny garantujú prístup ku vzdelávaniu dospelých a k rôznym typom školení pre všetkých svojich obyvateľov prostredníctvom tzv. edukačnej platenej dovolenky. Na takúto dovolenku majú ľudia v pracovnom pomere právny nárok a môžu sa zúčastniť na školeniach podľa vlastného výberu, avšak so súhlasom zamestnávateľa, ktorý ju aj úplne, alebo čiastočne financuje. Vyžaduje si to však súhlas zainteresovaných strán.

 

Poskytovatelia vzdelávacich služieb by mali rozšíriť vzdelávacie ponuky a zamerať sa na rozličné cieľové skupiny. Je dôležité, aby sa mechanizmus systematického rozvoja vzdelávania dospelých zameral na zaistenie kvality, na výskum v tejto oblasti, ako i na metodické a konzultačné poradenstvo.

 

Záverečná poznámka: Vo svojom príspevku, ktorý sa týka školskej reformy na Slovensku som sa snažil poukázať na páľčivé problémy nášho školstva a naznačil som možnosti, ako by sa mohli tieto problémy riešiť. Je samozrejmé, že s  mojimi návrhmi nemusí každý súhlasiť, v každom prípade však môžu vyvolať širšiu diskusiu a posunúť tak riešenie tejto problematiky o krok ďalej.

Ochrana osobných údajov

© Všetky práva vyhradené. Fórum občanov Slovenska. 2012